Ján Vasilko - Barokový minimalizmus

Ján Vasilko - Barokový minimalizmus

Výlet bez plánu cesty

Geometrická maľba svojimi presne definovanými líniami a ostro rezanými tvarmi často inklinuje k racionálnemu uchopeniu výrazových prostriedkov. Usporiadava prvky do systematických kompozícií, podliehajúcich zjavnej či skrytej logike. Budovanie obrazov tak akoby zo svojho princípu redukovalo vplyv náhody a filtrovalo emóciami nabité tóny, ktoré sa stali doménou abstraktného expresionizmu. Samostatná výstava Jána Vasilka v priestoroch galérie Art Capital narúša túto zažitú dichotómiu. Prezentuje najnovšiu podobu tvorby etablovaného maliara, prostredníctvom skôr započatých sérií však dáva divákovi možnosť porovnať ju s jeho inými, možno známejšími polohami.

V umeleckom programe Jána Vasilka dlhodobo rezonuje záujem o geometrický jazyk. Kombinuje a pretvára vizualitu, obklopujúcu moderného človeka: stroje, spotrebiče, súčiastky, architektúru či dizajn. Komplexná, ale presne vyznačená mechanika civilizovaného života sa odráža v repetícii prvkov a sériovosti námetu, čistote a presnosti tvarov podobnej technickým nákresom. V tomto prísnom poli rozohráva Vasilko absurdné drámy, v ktorých sa miešajú protichodné emócie, ostrovtip i kritika. Technické prístroje v nich sa poľudšťujú a stávajú hlavnými protagonistami v tejto hre – alebo by sme mohli povedať, že sú to naopak ľudia, ktorí sa transformujú na stroje?

Tieto východiská tvoria podhubie nového smerovania k voľnej abstrakcii, očistenej od vzťahu k predmetnosti. Vhľad do staršieho spôsobu tvorby na výstave odhaľuje divákovi jeho paradoxné vymedzenie sa i fundamentálne vyrastanie z doterajších koncepčných i technologických postupov.

Jedným z nich je línia ako primárny maliarsky vyjadrovací prostriedok. Dlhé rovné obrysy potrebné pre vytvorenie rôznych industriálnych motívov je nutné rysovať na viackrát. Línia sa tak v procese tvorby objavuje samostatne, oprostená od účelu a konceptu. K jej uvoľneniu v rámci finálnej maľby pristúpil prvýkrát v roku 2007, kedy v rámci kompozície použil niekoľko voľne načrtnutých čiar, ktoré samé o sebe neniesli predmetný význam. Podobne sa význam línií čiastočne rozpúšťa aj v sérii Nepokoje, v ktorej sa obrysy reality zliali do neprehľadnej štrukturálnej zmesi siločiar.

Vasilko pritom líniu nevníma efemérne, ako pohybový záznam či stopu cesty bodu, ale ako pevné prvky, akési stavebné kamene, ktoré ukladá a zároveň tvorí. Oproti mechanickému prenášaniu skice na plátno, kedy sa gro tvorivej činnosti odohráva počas kreácie námetu, emancipuje samotný proces maľby. Tentoraz nekopíruje vopred pripravené cesty, ale stáva sa autentickým hľadaním vyjadrenia tu a teraz.

Ak v geometrickej maľbe náhoda a momentálna intervencia ničia starostlivo rozvrhnutý celok, v tomto type práce ju dopĺňajú o netušený expresívny prvok. Hoci narába „len“ s rovnými čiarami ich rôzna dĺžka, farebnosť, smerovanie a vzájomný kontrast či pomlky medzi nimi sú autonómnym záznamom aktuálneho pocitu či rozpoloženia, svojou intuíciou blízkou k hudobnému komponovaniu. Ako pri tejto činnosti i pre neho hrá dôležitú úlohu rytmus, harmónia, napätie či pauza. Dáva tak vznikať voľným štruktúram v kombinácii horizontálnych i vertikálnych línií, ktoré miestami kontrastne pologeometricky ohraničuje v akejsi ozvene industriálnej matrice, či textúram jednosmerne linkovaných prúžkov, ktorých usporiadanie a vzťahy generujú výraz maľby. Nie sú pokusom o prepis či šifrovanie reality, abecedou, kódom ani technickým zápisom. Hoci môžu vyvolávať množstvo asociácií, fungujú skôr ako Rorschachov test a odhaľujú myšlienkové pozadie interpretujúceho.

Dôraz pritom kladie na akt tvorby, ktorý sa stáva denníkovým záznamom procesu, jedinečnej kombinácie slobodného rozhodnutia ťahu a statusu quo na plátne. Práve ten rozhoduje o konečnom výsledku. Nie je vopred vytýčený, ale zjavuje sa z neho. Do istej miery tak paradoxne v exaktnom jazyku geometrie tematizuje únik pred akousi formou Machenschaftu, riadeným, nalinkovaným prežívaním, ktorého odraz by sme v 20. storočí mohli hľadať v hektike modernity a monotónnej urgencii pásovej výroby, v 21. storočí v to-do listoch, sebaoptimalizačných či navigačných appkách, ktoré naplánujú náš cieľ a krok za krokom nás za ním dovedú. Ján Vasilko je však podľa vlastných slov momentálne na výlete bez mapy a plánu cesty.

Jana Babušiaková

Z dôvodu protipandemických opatrení výstava prebieha v režime OP

Vstup do galérie je aktuálne limitovaný z dôvodu protipandemických nariadení, počas otváracích hodín si po telefonickom kontakte príde po Vás zamestanec galérie a vpustí Vás do budovy.
Za pochopenie ďakujeme.
Prosím volajte na:
Roman Krejčí                       
+421 905 407 741 

Karin Krejčí Schoeferová     
+421 904 223 439 

Igor Krejčí                           
+421 905 618 491


Fotogaléria

Foto: Barbora Kapustova

Odoberajte novinky E-Mailom